Založ si blog

Ukrajina – existujú aj dobrí fašisti, nielen tí zlí

Mestská rada Kyjeva schválila v počte hlasov 87 z 97 (nikto nehlasoval proti) premenovanie Moskovského prospektu v Kyjeve na prospekt Stepana Banderu. V rámci tzv. dekomunizácie (zbavovanie sa komunistickej minulosti), ktorá na Ukrajine už nejaký čas prebieha, Kyjevskí mestskí poslanci premenovali 10 ulíc. Návrh na premenovanie predložil ako urgentnú záležitosť svetoznámy boxer so skvelou športovou kariérou, súčasný starosta Kyjeva Vitalij Kličko. Navrhol tiež premenovať ulicu, na ktorej sídli veľvyslanectvo Ruskej federácie, na ulicu Borisa Nemcova – ruského opozičného politika, ktorý bol zavraždený rovno pred Kremľom minulý rok. Pán primátor však dodal, že ak nebudú občania mesta so zmenami názvov spokojní, nebráni sa tomu, premenovania znova zvážiť. Samotný riaditeľ Ukrajinského inštitútu pamäti národa Vladimír Viatrovič na svojej facebookovej stránke k premenovaniu ulíc občanom Kyjeva pogratuloval.

Moskovský prospekt je jednou z veľmi dôležitých tepien mesta. Je to typická široká štvorprúdovka, ktorá vyúsťuje na Moskovský most (ten zatiaľ premenovaný nebol). Človek by sa mohol zamyslieť nad tým, ako názov Moskovská/ý súvisí s komunistickou minulosťou Ukrajiny a či by teda podobnou logikou nemala byť premenovaná napríklad ulica Berlínska (takú máme v Košiciach i v Prahe) v rámci denacifikácie a defašizácie. Na Ukrajine však denacifikácia a defašizácia neprebieha, skôr prebieha nacifikácia a fašizácia. Ulice Stepana Banderu (ale i ďalších zločincov minulosti – napríklad Romana Šuchevyča) sú už dávno v Ľvove, Ivano-Frankivsku a v ďalších minimálne 20 mestách.

Keď v roku 2010 na Ukrajine vtedajší prezident Viktor Juščenko udelil in memoriam Rad hrdinu Ukrajiny Stepanovi Banderovi, veľmi známa novinárka a odborníčka na Rusko pani Petra Procházková napísala v denníku SME, že si týmto krokom proti sebe poštval celú východnú časť Ukrajiny. V svojom článku cituje ľvovského historika, bývalého vládneho poradcu, ktorí sa vyjadril, že toto je ďalší príspevok k rozdeleniu ukrajinského národa. Podľa neho má východ a západ krajiny odlišné historické skúsenosti a na príklade osoby vodcu ukrajinských nacionalistov Banderu vidieť, aké nezmieriteľné tie názory sú.

Na tento krok vtedajšieho prezidenta Juščenka reagovalo protestom okrem iných organizácií aj Centrum Simona Wiesenthala, ktorého úlohou je a bolo vyhľadávanie zločincov druhej svetovej vojny s heslom „nie pomsta, ale spravodlivosť“. Zločiny Ukrajinskej povstaleckej armády, za ktoré bol zodpovedný Stepan Bandera, Roman Šuchevyč a ďalší jej vodcovia, patria k tým najväčším tragédiám druhej svetovej vojny. Ich nenávisť voči židom, Poliakom, Rusom či Čechom bola obrovská. Masakre v oblastiach Volyne a východnej Galície (u nás tiež nazývaná Halíč) si vyžiadali desiatky tisíc obetí. Obeťami pogromov boli najmä Poliaci, ktorých sa odhaduje, že bolo zabitých až 100 000. Súčasné poľské politické špičky žiadajú, aby tento masaker bol uznaný za genocídu.

Už na základnej škole sme sa učili, že po skončení druhej svetovej vojny a oslobodením nášho územia od nemeckých fašistov, neskončili vojnové útrapy úplne. Zbytky Ukrajinskej povstaleckej armády, tzv. banderovci, ktoré sa snažili dostať do americkej zóny Nemecka a Rakúska, aby unikli spravodlivosti, operovali v Poľsku, v slovenských horách a prechádzali celým Československom, zanechali stovky mŕtvych.

Svetoznámy britský novinár Patrick Cockburn napísal v denníku The Independent v marci 2014, že ak chceme vedieť, ako môže budúcnosť Ukrajiny vyzerať, musíme sa pozrieť na nehanebnú minulosť Ľvova. V roku 1939 bola väčšina obyvateľov mesta poľskej a židovskej národnosti. Ukrajinci tvorili približne pätinu. V roku 1941 bežní obyvatelia mesta ukrajinskej národnosti pod dohľadom nemeckých nacistov začali šialený pogrom na židovských spoluobčanov. Pogromy ďalej pokračovali v celej oblasti až do konca vojny.

Nenávisť v obyvateľoch západnej Ukrajiny v súčasnosti pretrváva predovšetkým voči Rusom a rusky hovoriacim obyvateľom východnej Ukrajiny. O tom svedčia aj ozbrojené dobrovoľnícke prápory ako Azov či Donbas a mnohé ďalšie, ktoré bojujú na východe Ukrajiny. O tom svedčí upálenie zaživa ľudí v Odese, ktorí protestovali proti Maidanu v máji 2014. Pred niekoľkými týždňami sa v rozhovore pre ukrajinskú televíziu UkrLife pochválil MUDr. Alexander Černov, ako v Donbase liekmi zabíjal v práci, rozumej v nemocnici, kde pracoval, zranených bojovníkov z radov povstalcov. Pyšný na svoju službu vlasti sa rozhodol o tom informovať celú Ukrajinu v televíznom interview.

Ten, kto vníma reálnu politiku činov a nie politiku, ktorá vychádza z úst politikov a intelektuálnych elít, dobre vie, že takéto rozdelenie a nenávisť sa dajú skvele využiť aj v geopolitickom boji.

Ľvov je aj dnes baštou ukrajinského nacionalizmu, fašizmu a nacizmu. O tom vie povedať ktorýkoľvek zabehnutý a presvedčený slovenský nacista. Chodia si tam totiž kupovať tričká, oblečenie a ďalšie veci s nacistickými a fašistickými symbolmi. Nedávno Slovenská polícia odhalila jednu takúto organizovanú skupinu, v ktorej jednou z hlavných postáv bol jeden napohľad normálny chalan z Prievidze pracujúci ako počítačový špecialista vo firme Dell v Bratislave.

Tzv. dekomunizácia na Ukrajine sa neobmedzuje len na premenovávanie ulíc, miest a obcí (Ukrajinský parlament iniciatívne premenoval aj mestá a obce v Donbase a na Kryme), búranie pamätníkov, strhávanie sôch, či zákaz sovietskej symboliky. Na západnej Ukrajine sa aktivisti poponáhľali premenovať moskovskú klobásu na klobásu banderovskú (našťastie nie na banderovu) a prezident Ukrajiny Petro Porošenko, sám magnát potravinárskeho priemyslu, už dávnejšie vyzval ukrajinských výrobcov, aby premenovali tie svoje výrobky, ktorých názvy súvisia s ukrajinskou sovietskou minulosťou. Samotnú otázku dekomunizácie Ukrajiny označil za otázku národnej bezpečnosti. O jej dôležitosti nemôže byť ani najmenších pochýb. Nejde len o zbavenie sa sovietskej histórie. Ide aj o správnu interpretáciu histórie veľmi nepríjemnej z obdobia druhej svetovej vojny. O to sa má postarať spomínaný Vladimír Viatrovič, mladý ambiciózny šéf Ukrajinského inštitútu pamäti národa – ako píše Josh Cohen v časopise Foreign Policy vo svojom článku The Historian Whitewashing Ukraine’s Past.

To, čo sa v posledných rokoch deje na Ukrajine, by obyčajný človek mohol vnímať ako niečo strašné, niečo, čo treba zastaviť. Mnohotisíc mŕtvych, mnohotisíc ranených, státisíce utečencov prišli spolu s útokom ukrajinskej armády a dobrovoľníckych vojenských zložiek so všadeprítomnou nacistickou symbolikou na Donbas a Luhansk. Takto sa to však môže javiť bežnému človeku. Vládnucim elitám v USA a v niektorých európskych krajinách sa to všetko však javí ako skvelá príležitosť na zintenzívnenie vojny (zatiaľ len ekonomickej a politickej) voči Rusku. Tak ako uviedol (citujúc Zbigniewa Brzezinskeho) bývalý minister financií Lajos Bokros začiatkom júna na konferencii s názvom Ako zvýšiť šance na integráciu Ukrajiny? na pôde zastúpenia Európskej komisie v Bratislave, ktorú zorganizoval think-tank INEKO, hneď v úvode svojej prednášky „bez Ukrajiny je Rusko iba obyčajná stredne veľká mocnosť“.

Tak ako veľká časť západnej európskej elity podporovala Adolfa Hitlera, pretože chcel zlikvidovať Sovietsky zväz, tak aj v súčasnosti má terajší ukrajinský režim podporu európskych mocností a USA. A hlúpe taľafatky ako pomenovávanie ulíc menami vojnových zločincov nemôžu predsa toto pevné spojenectvo nijako ohroziť.

Samozrejme na Ukrajine nejde EÚ a USA len o Rusko. Samotná Ukrajina má veľké bohatstvo, ktoré je žiaľ v súčasnosti „neefektívne využívané“. Po absolvovaní „ťažkých, ale nevyhnutných reforiem“, ktorých súčasťou je aj masová privatizácia, sa tento problém podarí vyriešiť. Rovnako ukrajinský trh nie je vôbec pre európskych výrobcov nezaujímavý. Len žiaľ bol doteraz obsadený predovšetkým ukrajinskými a ruskými výrobcami. O ruských dovozcov sa už ukrajinská vláda postarala a teraz sa postará o tých ukrajinských. Jedným z prvých reformných krokov, ktoré prišli na Ukrajinu implementovať aj niektorí odborníci z našej krajiny, je „zreálnenie“ cien energií. Inými slovami dramatické zvýšenie cien energií šmahom ruky položí veľkú časť ukrajinských výrobcov na kolená a európsky dovoz sa stane cenovo konkurencieschopným. Zároveň ukrajinské výrobky stratia svoju hlavnú konkurenčnú výhodu na európskych trhoch, na ktoré majú aj tak obmedzený prístup.

V tejto súvislosti už pochodovali ulicami Kyjeva tisícky Ukrajincov, ktorí protestovali proti dramatickému zvýšeniu cien energií, tepla a ďalších služieb pre domácnosti. Ukrajinská inteligencia akosi zlyháva, nedostatočne vysvetľuje týmto obyčajným ľuďom, že bieda je cestou k prosperite. Žiaľ tí obyčajní ľudia to zatiaľ nepochopili, a preto protestujú.

Výsledok referenda o vystúpení Veľkej Británie čiastočne otriasol aj časťou v EÚ členstva horlivých Ukrajincov. Síce sa nedávno Holanďania v referende vyjadrili, že nesúhlasia s asociačnou dohodou medzi EÚ a Ukrajinou, ale to, že niekto chce z EÚ vystúpiť, je oveľa horšia správa. Prezident Ukrajiny Petro Porošenko sa stretol pri príležitosti sobotného summitu NATO vo Varšave s premiérom Holandska Markom Rutteom a po vrúcnych objatiach pred kamerami ho vyzval, aby Holandsko prijalo „zodpovedné“ rozhodnutie ohľadom dohody medzi EÚ a Ukrajinou, ktorú holandskí voliči v referende odmietli. To zodpovedné rozhodnutie samozrejme znamená demokraticky výsledky referenda ignorovať. Uvidíme, či podobnú radu nedá aj britskému premiérovi Davidovi Cameronovi.

Ten na druhú stranu uistil prezidenta Petra Porošenka, že napriek brexitu bude Británia naďalej Ukrajinu nemenne podporovať a do budúceho roku vycvičí 4 000 ukrajinských vojakov. V tomto type podpory posmelil nádeje ukrajinskej vlády aj minister zahraničných vecí USA John Kerry, ktorý na stretnutí so šéfom ukrajinského parlamentu Andrejom Parubiym povedal, že USA a spojenci prehodnotia svoju pomoc Ukrajine v otázkach posilnenia obranných kapacít. A verejne vyzval na zvýšenie podpory Ukrajine aj prezident USA Barack Obama a povedal, že NATO na summite vo Varšave zdôrazní svoju pripravenosť ochraňovať každého svojho spojenca. A dodal ešte, že sankcie voči Rusku musia zostať v platnosti. Je nepochybné, že takejto lákavej výzve EÚ a ani Slovensko nebudú môcť odolať.

No a na summite NATO vo Varšave aliancia prisľúbila zvýšenie svojej podpory a ohlásila nový program zameraný na podporu reforiem na Ukrajine. Do roku 2020 má byť ukrajinská armáda kompatibilná s NATO a šéf Jens Stoltenberg uviedol, že „nezávislá, suverénna a stabilná Ukrajina, pevne rozhodnutá dodržiavať princípy demokracie a vlády zákona, má kľúčový význam pre euroatlantickú bezpečnosť. NATO je odhodlané pri dosiahnutí tohto cieľa pomáhať“. A kľudne nech sú aj všetky ulice v Kyjeve a na Ukrajine ulicami Stepana Banderu. Je to demokratické rozhodnutie našich priateľov, pretože každý, kto je nepriateľom Ruska, je náš priateľ.

Európska elita a ani USA nemajú s ukrajinským fašizmom najmenší problém. Kým slúži na boj proti Rusku, je všetko v najlepšom poriadku. A ukrajinský fašizmus nevadí ani nášmu prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Ale nie preto, že by mu nevadil fašizmus ako taký. Tí slovenskí fašisti mu vadia veľmi a dáva to patrične najavo. Lenže tí slovenskí fašisti sú proti EÚ a proti USA a voči Rusom nič nemajú. Tí ukrajinskí fašisti to majú presne naopak. Každý predsa vie, že okrem zlých fašistov existujú aj dobrí fašisti. A vie to aj náš pán prezident. Teda on možno nie, ale jeho poradcovia určite.

Ukrajinu čakajú ešte veľmi ťažké časy. To vrúcne priateľstvo EÚ a NATO ju môže nakoniec zničiť. Nebude však prvou krajinou, ktorú silná a úprimná láska Západu zabila.

Ruský veľvyslanec pri NATO Alexander Gruško obvinil alianciu z konfrontačnej agendy – ďalšie jednotky NATO na hraniciach s Ruskom, protiraketové systémy vo východnej Európe, posilňovanie prítomnosti námorných síl NATO v Čiernom mori. Podľa Gruška je každému súdnemu človeku jasné, že na tieto kroky bude musieť Rusko odpovedať vojenskými prostriedkami. Pán veľvyslanec asi nepočul vyjadrenia držiteľa Nobelovej ceny za mier, bývalého poľského prezidenta Lecha Walesu, že on by bez váhania zostrelil tie ruské stíhačky, ktoré lietajú v blízkosti amerických vojnových lodí v Červenom mori a v Pobaltí. Povedal, že by ich bez váhania nie zabil, ale odstrelil im krídla. Škoda, že sa súčasnosti nedožil jeho priateľ a svetová ikona západného humanizmu bývalý prezident Českej republiky Václav Havel. Ten by nás určite tiež obohatil o nejaký svoj nový klenot a lá slávne humanitárne bombardovanie.

Prvý a posledný prezident Sovietskeho Zväzu Michail Gorbačov okomentoval summit NATO vo Varšave nasledovne: „NATO začína s prípravami na prechod zo studenej vojny na horúcu. Celá táto rétorika vo Varšave je presiaknutá dobre že nie túžbou vyhlásiť Rusku vojnu“. NATO neustále zvyšuje počty vojakov a techniky na ruských hraniciach. Našej intelektuálnej elite je zrejmé, že je to preto, lebo treba zamedziť ruskej hrozbe. To isté chcel aj Adolf Hitler a mnohí ďalší pred ním, ktorí chceli ísť zamedziť ruskej hrozbe až do Moskvy. A ako v ich dobe vtedajšia elita drukovala takýmto zámerom, tak tá naša súčasná drukuje NATO a EÚ v ťažení proti Rusku v akejkoľvek forme a akýmikoľvek prostriedkami.

Ruský prezident Vladimír Putin na svojom stretnutí so zahraničnými novinármi na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade v júni tohto roka odpovedal na otázku ohľadom nového protiraketového systému NATO v Rumunsku a v Poľsku (ten je v príprave): „rozprávajú vám (novinárom) rozprávky o nejakej iránskej hrozbe, ktorá neexistuje. Hovorili to aj nám, ale zas nás oklamali. Ale oni vedia, že my vieme, čo je ich skutočný zámer. Vy im ale tie rozprávky veríte a potom ich šírite medzi svojich spoluobčanov. Mám obavy z toho, že vy (novinári) nevidíte to prichádzajúce nebezpečenstvo, z ktorého už nebude cesty späť“.

Takto v ruských vládnych kruhoch vnímajú súčasný vývoj.

My u nás ale nemusíme mať najmenšie obavy o to správne vnímanie súčasného vývoja. Svedomití pátrači po ruskej propagande v našich médiách ju ihneď odhalia a nedopustia tak nesprávne vnímanie reality. Naše masovo-komunikačné prostriedky všetkého druhu nám budú aj naďalej ponúkať nepreberné množstvo expertov a odborníkov všetkých vekových kategórií a pohlaví, ktorí budú neúnavne a nezištne vysvetľovať našej verejnosti, že v záujme slobody a demokracie je tretia svetová nevyhnutná. Musíme predsa už raz a navždy ten ruský problém, ktorý bráni v rozkvete našej demokracie, vyriešiť. Nepodarilo sa to síce v minulosti ani Francúzom a ani Nemcom. Ale teraz Američanom a ich spojencom sa to určite konečne podarí. A keď to bude znamenať vyhladenie ľudstva a života na planéte Zem jadrovou vojnou, tak nech. Boj za slobodu a demokraciu si predsa vyžaduje svoje obete!

Ukrajina – stále bližšie k veľkej vojne

24.06.2016

Ten, kto sleduje dianie na Ukrajine, určite nie je pokojný z vývoja, ktorý tam prebieha a ktorý ohrozuje mier v Európe a doslova na celom svete. Nehovoriac už o tých tisíckach mŕtvych a zranených viac »

Tresher ponorka

Pri najväčšej havárii ponorky v roku 1963 zahynulo 129 ľudí

23.11.2017 09:46

Od zmiznutia argentínskej ponorky so 44 ľuďmi na palube v južnom Atlantiku uplynul už týždeň a pátranie tímov z viac než desiatky krajín je stále neúspešné.

Nemocnica Nitra

Za smrť trojročného Sebastiána dostala nitrianska nemocnica pokutu 8 500 eur

23.11.2017 09:28

Fakultná nemocnica Nitra podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pochybila pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti chlapčekovi.

blatne, nds

Križovatku Blatné otvárajú, úplne prejazdná bude v pondelok

23.11.2017 08:49

Národná diaľničná spoločnosť od štvrtka začína s postupným sprístupňovaním križovatky Blatné motoristom. Definitíve otvorená bude v pondelok.

polsko, pochod, nacionalisti,

Gazeta Wyborcza: Poliakom sa späť do vlasti nechce

23.11.2017 08:46

Poľskej ekonomike sa darí, miera nezamestnanosti v októbri klesla na rekordné minimum 6,6 percenta, mzdy rastú a na pracovnom trhu začínajú chýbať pracovné sily.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2
Celková čítanosť: 5380x
Priemerná čítanosť článkov: 2690x

Autor blogu

Kategórie